നിന്നെയല്ലാതെ ഒന്നും പ്രാപിപ്പാൻ
ഇന്നെനിക്കില്ല ഈ ഭൂമിയിൽ
ചേർന്നിരിപ്പാനും ആശ്വസിപ്പാനും
സ്നേഹനാഥനെ നീ മാത്രമേ..
ഇരുളെൻ കണ്ണിൽ നിറഞ്ഞപ്പോൾ
വെളിച്ചമായി നിന്നെ കണ്ടു
ബലം ക്ഷയിച്ചു വിറച്ചപ്പോൾ
നിൻ ബലം അയച്ചു ജീവിപ്പിച്ചു
ഇരുളേറിയ കാർമേഘം പോൽ
എൻ മുഖം ഇരുണ്ടു താണപ്പോൾ
ചേർത്തിരുത്തി നീ സംസാരിച്ചു
നിൻ തേജസ്സെന്നിൽ പ്രകാശിപ്പിച്ചു
Ninne allaathe onnum praapippaan
Innenikkilla ee bhoomiyil
Chernnirippaanum aashvasippaanum
Snehanaadhane nee maathrame
Irulen kannil niranjappol
Velichamaayi ninne kandu
Balam kshayichu virachappol
Nin balam ayachu jeevippichu
Iruleriya kaarmegham pol
En mukham irundu thaanappol
Cherthiruthi nee samsaarichu
Nin thejassennil prakaashippichu
Click a stanza to preview here.